reklama

Skok do neznáma

Začal sa prvý týždeň školy a pre všetkých nováčikov v našej škole to bol poriadny skok do neznáma. Ani ja som teda nebola výnimkou. Z domu som mala nachystané elegantné šatôčky na úvod školského roka, lenže v CRMS sa slávnostné oblečenie vyťahuje až po tom, keď sa všetci nováčikovia so svojimi inštruktormi vrátia z desaťdňového „tripu" po divokej prírode Skalistých hôr. Takto vyzerá každoročne začiatok školského roka a každý nový študent musí prejsť touto skúškou. Desať študentov, dvaja učitelia a jedna maturantka ako spojivko medzi všetkým a všetkými. Na chrbte jedlo, kuchyňa, šatník, posteľ a dokonca aj strecha nad hlavou. Poriadna váha. Ale to som ešte netušila, že tou najťažšou časťou môjho batoha bude dobrá nálada a tímová spolupráca...Pred nami bolo desať dní bez ostatnej civilizácie, bez denne navštevovanej kúpeľne, bez telefónu, bez počítača. Iba každý sám so sebou a stále tých istých dvanásť ľudí naokolo...Hm...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Je zvláštne byť závislý sám na sebe a na ľuďoch v svojom tíme. Hodiny a dni plynuli akosi celkom inak a my sme mali kopec času objavovať samých seba, ostatných, okolitú prírodu. Bola to jedinečná možnosť pozorovať základné ľudské vlastnosti v prostredí, ktoré bolo pre ľudstvo ešte nie tak dávno úplne prirodzené. Aj my sme po piatich dňoch začali ignorovať základné ľudské potreby (to sú tie, o ktorých sme boli až doposiaľ presvedčení, že sú naozaj základné) a premenili sme sa tak trochu na zvieratá. Žili sme si v našej malej zoologickej záhrade, ktorá sa zo dňa na deň presúvala od jazera k jazeru. Skákali sme do ľadovej horskej vody a bolo nám úplne jedno, že máme pery modré od zimy. Neprekážala nám špina za nechtami a „malé nedokonalosti pri stolovaní". Zvykli sme si. Ja som si však po pár dňoch som uvedomila, ako veľmi mi chýba samota. Byť v skupine trinástich ľudí 24 hodín denne je náročné. Nikto z nás nie je dokonalý (aj keď ja mám k tomu celkom blízko :), a tak sme si začali trocha liezť na nervy. Našťastie, siedmy deň v horách má každý vyhradený sám pre seba. To znamená, že sa každý musí na 24 hodín vzdialiť od skupiny, nájsť si svoje miestečko na bivakovanie, postaviť si prístrešok a prečkať deň a noc bez kontaktu s ďalšou živou ľudskou dušou. Možno aj vďaka tomu nedošlo k nejakej veľkej hádke. Veď po pobyte „na samotke" sa zo stretnutia so skupinou tešil asi každý. Po desiatich dňoch sme sa úspešne dokotúľali späť do školy. Celí, zdraví ( ak nepočítame kašeľ a bolesti hrdla), voňajúci tou najčlovečovatejšou človečinou a usmiati. Prežili sme to, zvládli sme to a dokonca sme boli schopní si to celé spolu aj užiť. Začínam sa tešiť na bicyklový fall trip, ale dovtedy bude naozaj treba chodiť do školy. Ďalší skok predo mnou?

Tereza Váradyová

Tereza Váradyová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ahojte všetci!Som študentka Bilingválneho gymnázia Milana Hodžu a momentálne aj štipendistka programu Nadácie otvorenej spoločnosti. Tento rok študujem na súkromnej americkej strednej škole v Colorade - Colorado Rocky Mountain School. Špeciálna vďaka za finančnú podporu patrí Sučany Alumni - http://www.sucanyalumni.sk/ Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu